O mede

Med je viskózna sladká a lepkavá tekutina, ktorú vytvárajú niektoré druhy hmyzu (hlavne včely) zberom a zahusťovaním sladkých štiav – predovšetkým nektáru kvetov. Pre včelstvo je med zásobou energeticky bohatej potravy. Počas roka silné včelstvo vyrobí a z väčšej časti i spotrebuje rádovo stovky kilogramov medu. Na prečkanie zimy včelstvu stačí približne 1 kg na mesiac.

Med má zvláštnu chuť, pre ktorú mu niektorí ľudia dávajú prednosť pred cukrom a inými sladidlami. Má vhodné chemické vlastnosti pre pečenie. Kvapalný med sa nekazí. Vďaka vysokému obsahu cukru ničí baktérie procesom nazývaným osmolýza. Nemôžu sa na ňom uchytiť ani kvasinky zo vzduchu, pretože obsah vody je príliš nízky. Prírodný neupravený med má obsah vody asi 14 % – 18 %. Ak je obsah vody pod 18 %, nemôže sa v mede množiť prakticky žiadny organizmus.

Pri dlhodobom skladovaní pri izbovej (alebo vyššej) teplote sa môže vďaka sedimentácii cukrov na povrchu medu v nádobe vytvoriť tenká redšia vrstvička, v ktorej sa rozmnožujú osmofilné druhy kvasiniek (kvasia koncentrované roztoky cukrov – nad 50 %), ktoré sú v mede prirodzene obsiahnuté. Takéto kvasenie ovplyvňuje predovšetkým senzorické, ale nie nutričné vlastnosti medu.

Rozborom peľov a výtrusov (rastlín) v neupravenom mede (melisopalynológia) sa dajú určiť kvety, z ktorých bol zozbieraný. Pretože včely prenášajú elektrostatický náboj a môžu priťahovať iné častice, môžu sa niektoré techniky melisopalynológie použiť v oblasti environmentálnych štúdií rádioaktívnych častíc, prachu, alebo časticového znečistenia.

 
Podľa Potravinového kódexu Slovenskej republiky musí byť každý na Slovensku predávaný med zreteľne označený na etikete popisným údajom produktu, množstvom bez obalu, miestom pôvodu, dátumom minimálnej trvanlivosti, menom alebo obchodným menom a označením dávky, v štátnom jazyku. Doplňujúcimi údajmi sú: typ medu, regionálny, kvetový alebo iný pôvod, teritoriálny alebo zemepisný pôvod, špecifické kvalitatívne kritériá. Napokon sa na etikete uvádza ochranná známka, obchodná značka a symbol potraviny.

Ochranné známky vyjadrujú kvalitatívne kritériá medu. U nás poznáme ochrannú známku najstaršej organizácie včelárstva na Slovensku Spolku včelárov Slovenska (SVS) a ochrannú známku Slovenského zväzu včelárov (SZV) "Slovenský med", obe sprísňujú Potravinový kódex o kvalitatívne parametre medu, prvá aj o určenie medu podľa včelárskej rastliny, druhu znášky (Slovenský med repkový, kvetový, lesný, medovicový) a oblasi produkcie (Ponitrie, Považie, Liptov, Žitný ostrov, Spiš, Gemer, Zemplín)
Podľa pôvodu rozoznávame medy kvetové, medovicové, prípadne ich zmesi.

Kvetové /nektárové/ medy
Najbežnejšie na trhu sú medy kvetové viacdruhové. Jednodruhové medy sú také, ktoré pochádzajú prevažne s jedného druhu rastliny, u nás sú najznámejšie tieto druhy:
  • agátový (vodovo jasnej priehľadnej farby, jemná aróma, prakticky nekryštalizuje)
  • slnečnicový (zlatožltý, veľmi rýchlo kryštalizuje dožlta na hrubé kryštály)
  • repkový med (svetložltý, jemná aróma a chuť, veľmi skoro kryštalizuje)
  • malinový med (žltohnedý, príjemná stredne výrazná vôňa aj aróma, postupne kryštalizuje)
  • lipový med (zlatožltej farby, výrazná vôňa aj aróma, stredná tendencia ku kryštalizácii)
V malých množstvách sa dajú na území SR ešte vyprodukovať jednodruhé kvetové medy z ovocných stromov, ďatelinový, facéliový, gaštanový, horčicový, pohánkový, vrbkový a javorový.
Medovicový med patrí k našim tracičným druhom včelieho medu na Slovensku. Je to jediný med živočíšneho pôvodu, pretože včelami zbieraná medovica je produktom červcov a vošiek. Medovicové medy majú vo všeobecnosti tmavohnedú farbu, stredne výraznú chuť a arómu, hustú konzistenciu súvisiacu s nižším obsahom vody. Z jednodruhových medovicových medov sa na území SR bežne vyskytujú dva druhy z ihličnanov:
  • smrekový med
  • jedľový med
Ďalšími zdrojmi medovice na Slovensku bývajú borovice, smrekovec opadavý, buk, lipy, topole, javory, vŕby.

Med je hygroskopický - pri nedokonalom uzatvorení obalov med prijíma z okolia nadmernú vlhkosť a s ňou aj rôzne pachy.
Kryštalizácia medu je prirodzená vlastnosť medu. Vyššiu tendenciu ku kryštalizácii majú medy s prevahou glukózy (repkový, slnečnicový), príp. melecitózy (niektoré medovicové medy), menšiu medy s prevahou fruktózy (u nás predovšetkým med agátový).

Pri stekuťovaní medu vo vodnom kúpeli by teplota vody mala byť približne 40˚C, a nemala by prekročiť 45˚C.

Celý rok som Vám k dispozícii.